9. 8. 2013

O Janke a príbehoch medzi riadkami


Janka. Meno, ktoré sa mi páči. Mám dokonca kolegyňu Janku v práci, ale tento rozhovor bude s inou Jankou. Bude to o Janke, ktorú som spoznala a ani neviem kedy presne. Bolo to však dávno,ešte som nemala vtedy pocit,že starnem.A nemala som ani tie tri šedivé vlasy. Janka prepáč, ale naozaj si nepamätám presne na deň, hodinu stretnutia s tebou (to viem iba v prípade môjho Bumpkina). Tak teda (zatiaľ neznáma) Janka ma vtedy očarila svojimi vlasmi a svojou láskou ku knihám. Vlasy má super červené a kníh veľké kopy. Dokonca kopce.Myslím, že jej vzťah ku knihám prerástol do veľkej lásky k práci a práca ju živí vnútorne natoľko, že nestíha písať vlastné knihy. Čo je škoda. Janka ma očarila aj hudbou, ktorú počúva, pretože je taká „mojská“.
No a na záver (tohto zvláštneho úvodu) musím spomenúť, že Janka má rada ľudí, ľudí obyčajných aj tých, ktorí tvoria. Myslím,že to bol aj dôvod, prečo sme sa vlastne my dve- nejakou hrou osudu, spoznali.
Tak veru.Taká je Janka Šlinská.

Ako vidí Janka Šlinská samú seba?
Ťažká otázka. Asi ako niekoho, kto sa konečne našiel. Dlho som sa trápila a nemala rada samú seba, dlho  mi trvalo dostať sa z takého čudného melancholicko - pseudodepresívneho stavu. Už ma to prešlo a momentálne sa pokúšam pozerať sa na seba a na svet pozitívnejšie. Neustále o sebe pochybujem. No skôr by ma zaujímalo, ako ma vidia ostatní. Že vraj som náročná na okolie, ja vždy vravím, že som najviac náročná na seba.

Čím by Janka chcela byť (keď bude veľká) ?
Janka nad touto otázkou nikdy nerozmýšľala a nikdy ani nemala presný cieľ, čo by chcela v živote robiť alebo dosiahnuť. Počas výšky som začala brigádovať v kníhkupectve Martinus.sk a po škole som mala v pláne ostať v Martinuse, kým si nenájdem niečo lepšie. Veľmi rýchlo som však prišla na to, že nič lepšie hľadať nepotrebujem a nechcem. Robím s knihami. Predávam ich, odporúčam zákazníkom a priateľom, čítam a potom píšem recenzie a momentálne asi najviac času venujem knižným besedám, ktoré organizujem vo všetkých kamenných kníhkupectvách Martinus.sk. Okrem toho, že robím s knihami, robím aj so skvelými ľuďmi a táto kombinácia má veľmi blízko k dream jobu, preto si momentálne neviem predstaviť, žeby som robila niečo iné.
Ak by si si mala predstaviť ideálny deň, ako by podľa teba vyzeral?
Kniha, káva, kaviareň, park, hudba, deka, slnko, koláčiky, priatelia. Ideálny deň by mal obsahovať tieto veci v nejakej vhodnej kombinácii. A ešte rozhovor s niekým, s kým by sa dalo rozprávať dlho a múdro. Respektíve, stačí ak by rozprával on, ja by som počúvala. Pre každého je ideálne niečo iné, ja  prežívam ideálne dni každé leto už sedem rokov na festivale Pohoda.  


Ak by si mala napísať knihu (naj knihu svojho života) o čom by bola?
Tuším, ale neprezradím. No ja knihu napísať nechcem, ani som nikdy nechcela. Mám pocit, že ľudí, ktorí si myslia, že vedia dobre písať je tu dosť, ja si na rozdiel od nich uvedomujem, že príbehy písať neviem. Viac ma baví ich čítať :) 
Ak by si mala stretnúť človeka (naj človek svojho života) aký by bol?
Občas mám tendenciu naivne si idealizovať ľudí, preto myslím, že som ho už stretla, hoci on o tom nevie a ani som mu to asi nikdy nedala najavo. Ak hovoríme o hypotetickej osobe, taký človek by bol čestný a skromný, tolerantný, empatický. Mal by mať v očiach niečo dobré a mal by mať silné objatie.

Najlepšia kniha, akú si čítala?
Je ich veľa. Zo slovenských asi Kompaníkovej Piata loď a Rumpliho V znamení hovna. Srdcovka je aj Balada o srdci od Petry Hilbert. Od českých susedov je to kniha Hejno bez ptáků od Filipa Douška, z ktorej som bola po prvom prečítaní tak strašne rozstrasene nadšená a plánujem si ju túto jeseň prečítať znova. Zo zahraničných Zdroj od AynRand, Rachmanovovej denníky, Noc nic nezadrží od DelphinedeVigan, Murakami a väčšina toho, čo vydáva české vydavateľstvo Odeon. Ale úplne najobľúbenejšia kniha, ku ktorej sa stále vraciam, je doškrtaná od mojej ceruzky a považujem ju za geniálne dielo je kniha Osamělost prvočísel od talianskeho autora Paola Giordana.

Najlepšia myšlienka, akú si pamätáš?
Mám rada myšlienky z Kunderovej knihy Nesnesitelná lehkost bytí, napríklad: „nikoli nutnost, ale náhoda je plná kouzel“ alebo „kto hledá nekonečno, ať zavře oči“. Tiež vety z Hejna:
„ Adam vytyčuje své dni, jako by stavěl dálnici. Minulost stojí, budoucnost se zaměřujea „Létabudoucíhovztahu stojí na roce, cojsou spolu. Rok, cojsou spolu, balancuje na zlomku sekundy prvníhopohledu. Je vůbec možné představit si méně stabilní základ?“
Ako som spomínala, Giordanovu Osamělost prvočísel mám celú už doškrtanú, z nej si veľa pamätám, od ústrednej myšlienky celej knihy „rozhodnutí uděláme během pár vteřin a jejich důsledky pak neseme po zbytek života“ cez „proti některým částem svého já zůstáváme bezmocní“. Taktiež v mojich dvoch rozhovoroch, ktoré som robila so Shinou z Longitalu, je veľa múdrych myšlienok, no tie rozhovory si treba nájsť a prečítať celé, bez kontextu to nemá veľký zmysel.Shina je jednou z tých spomínaných múdrych ľudí, s ktorými sa dobre rozpráva a ktorá sa dobre počúva.
Mám rada aj texty Betky Majerníkovej, ktoré písala pre Noisecut. Vždy som jej hovorila, že Bety, ty mi píšeš z duše. Celkovo mám radšej melancholickejšie, smutnejšie texty, aj v knihách, aj v hudbe.

Kto ťa inšpiruje a koho inšpiruješ ty?
Netuším koho a čím a ako by som ja mohla inšpirovať. Ak taký niekto je, nech sa prizná tu a teraz :) Mňa inšpirujú knihy a ľudia okolo mňa. Samozrejme, že je to najväčšie klišé ever, no mám okolo seba úžasných ľudí, ktorých si vážim a som im vďačná za veľa vecí. Tiež ma inšpirujú ľudia, ktorí niečo naozaj dokázali, no nepotrebujú sa tým oháňať na každom kroku a ostali skromní.


A  na záver,aby sme nezabudli- spovedala si  veľa zaujímavých ľudí. Ak by si si mala vybrať zo všetkých rozhovorov,ktoré si robila jeden obľúbený,ktorý by to bol?
Ak by som musela vybrať fakt iba jeden z toho množstva, tak najobľúbenejší je môj nie celkom tradičný rozhovor so Shinou, ktorý vyšiel na blogu SME ešte v roku 2009. Každá otázka začínala úryvkom z nejakého textu od Longitalu, na ktorý som nadviazala mojou vlastnou otázkou. Pamätám si, že vyšiel dva dni pred Vianocami a spätná väzba, ktorá sa mi potom dostala mi urobila veľkú radosť a také malé Vianoce. Samozrejme, je to vďaka Shine, ktorej odpovede spravili ten rozhovor takým, aký je...


Musím súhlasiť,pretože ja som spovedala zatiaľ iba pár ľudí. Ale rozhovor mi urobí vždy veľkú radosť najmä vtedy,  ak za slovami sa skrýva môj človek. Ak viem,že to čo hovorí má hlavu a pätu a niečím ma inširuje. No nič. Idem ja čítam.
Janka,ďakujem.

Zdroje fotografií: archív Janka Šlinská, Lucia Jesenská a Martina Slováková

 

3 komentáre:

  1. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. zrazu mi zbierka záložiek z martinusu dáva zmysel!!! som rada, že som spoznala dievku, čo mi visí nad hlavou :) lu ideeeš!! :)

    OdpovedaťOdstrániť